Zdražovanie rovná sa inflácie. Je to tak? Nie úplne. Vysvetlíme si tu jednoduchým spôsobom, čo znamená pojem „inflácia“ a či by nás mala znepokojovať. Ukážeme si tiež, kde si nájsť potrebné hodnoty. Budú sa hodiť, keď vám napríklad pán domáci oznámi, že vám bude každý mesiac dvíhať nájom o infláciu.
Inflácia je ekonomický jav, ktorý označuje všeobecný rast cenovej hladiny. Keď sa ceny jednotlivých druhov tovaru v čase zvyšujú (môžu sa však aj znižovať), potom cenová hladina rastie. Keď to trochu zjednodušíme, cenová hladina je vlastne niečo ako „priemerná cena všetkého tovaru“.
Pritom, ako zdražuje benzín, jedlo, bývanie a ďalšie tovaru sa cenová hladina mení a jej zmenu opisuje práve inflácie. Ako sa inflácie počíta?
Ako sa počíta inflácia?
Nie je to vôbec komplikované. Urobí sa zoznam všetkého tovaru a služieb, ktoré možno kúpiť. Od poštových známok, cez cenu ubytovania, benzínu, auta a tak ďalej. Potom sa zistí ceny jednotlivých položiek v obmedzenom regióne (napríklad na Slovensku) ako „priemer“ (je to len o niečo zložitejšie) v jednotlivých obchodoch. Výsledok sa nakoniec porovná s predchádzajúcim obdobím (napríklad minulým rokom). Výsledkom je rozdiel súčasných a predchádzajúcich cien – teda miera inflácie. Infláciu u nás počíta Slovenský štatistický úrad ako vážený priemer celkom 720 položiek. Vývoj spotrebiteľských cien môžete sledovať na stránke Slovenského štatistického úradu pod položkou Makroekonomické štatistiky > Ceny > Spotrebiteľské ceny (inflácia), alebo kliknite tu. Tento ukazovateľ je označený ako Index spotrebiteľských cien tovarov a služieb (životných nákladov). Keď sa vrátime k príkladu v úvode, až vám teda pán domáci oznámi, že vám bude každý mesiac dvíhať nájom o infláciu, myslí tým celkom určite medziročný zmenu v indexe spotrebiteľských cien.
Jadrová a čistá inflácia
Ako vieme, niektoré tovary a služby podliehajú regulácii štátu. Štát potrebné nepredpisuje koľko má štát jeden rožok, ale reguluje napríklad distribúciu elektriny. Jadrová inflácia tak meria zmeny cien len v neregulované časti spotrebiteľského koša.
Čistá inflácia jadrová inflácia bez potravín – ceny potravín totiž v minulosti podliehali značnej sezónnosti a jadrová inflácia dosť kolísala. Naproti tomu čistá inflácia je stabilnejší ukazovateľ.
Miera inflácie môže vzťahovať všeobecne na:
- predchádzajúcemu mesiacu
- rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka
- k referenčnému obdobie: (December 2000, index = 100)
A tady je inflace v České republice: http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/inflace_spotrebitelske_ceny
Mám rád vysvetľujúce články…
Článek je chybný. Inflace není „zvýšení cenové hladiny“, ale jen a pouze peněžní jev, tedy zvýšení množství peněz v oběhu. Změna jakési virtuální „cenové hladiny“ je důsledkem, ne příčinou inflace!
Varování!
Pokud se pustíte do diskuse s panem Kubcem, buďte obezřetní.
Pan Kubec rád maže příspěvký které se mu nelíbí a rovněž se nerozpakuje oponenta udat s cílem zablokovat přístup oponenta na jeho vlastní profil, aby se ho na trvalo zbavil.
Tento člověk se prohlašuje za libertariána, ale ve skutečnosti je křivák a udavač.
Podle Wikipedie – zde: http://cs.wikipedia.org/wiki/Inflace nemáte pravdu, článek je v pořádku. Ostatně to tak uvádí všechny používané učebnice ekonomie. Ale samozřejmě na druhou stranu inflatovat znamená roztahovat, tedy zvětšovat objem peněz. Takže něco na tom je.
Hloupost. Koukněte se do učebnice ekonomie pro bakaláře třeba od Holmana – inflace je znehodnocení peněz, tedy zvýšení jejich množství v oběhu. V důsledku inflace se zvýší ceny, neb peníze se stanou méně vzácné a zvýší se tak poptávka po nich.
Inflace je vždy peněžní jev. Viz kvantitativní teorie peněz.
Pardon, teď jsem napsal hloupost samozřejmě já. Zvýší se jejich nabídka, v důsledku čehož se sníží jejich „cena“ (hodnota), tedy dojde k zvýšení cen.
Obávám se, že jako inflace se označuje jak příčina tak následek. Žel běžná praxe. Ale je asi jasné, že když se někde píše, že inflace je 4 % tak to rozhodně neznamená, že je v oběhu o 4 % víc peněz…(laicky řečeno)…spíš to znamená, že peníze ztratily 4 % hodnoty…
Jak příčina, tak následek. Avšak to je dezinterpretace, která pak vytváří obrovské omyly ve vnímání ekonomie, kdy lidé slyší někde něco o inflaci – myslí, že jde o nárůst cen, a přitom jde zvýšení množství peněz v oběhu. Omyly z toho plynoucí mohou být fatální, mohou vést až ve velice, ale velice chybné interpretace příčin dnešní „krize“…