Pýtate sa, čo že to je na tom prvom obrázku? To je koncept, ktorý vymyslel F.A. Hayek – po ňom sa to tiež pomenúva, ale je pravda, že nebol úplne prvým „trojuholníkárom“ – je len najznámejším.
Dve dimenzie trhu
Trh je dvojdimenzionálne prostredie.
Prvou dimenziou trhu je priestor. Táto dimenzia trhu je preštudovaná veľmi starostlivo – tu ide od základu de facto o akumuláciu kapitálu vo forme „sem-tam“, v jednom časovom úseku.
Priestorová dimenzia trhu je pomerne jednoducho predstavitelná – vy ako spotrebiteľ volíte medzi rožky a instantných polievkami. Vaše rozhodnutie ovplyvní vaše preferencie, motivácia a cena. Vyberiete si to, čo je pre vás osobne subjektívne najlepšie.
Druhou dimenzií trhu je čas. Táto dimenzia trhu je preštudovaná trochu málo a veľká časť ekonómov ju neberie do úvahy. Aj ja som to takto ešte nedávno robil.
Hayekov trojuholník
Vrátime sa k príkladu s rožkom a instantnou polievkou. Dajme tomu, že polievka je drahšia, ako rožok. Teraz však máte nominálne viac peňazí (teraz je jedno, z akého dôvodu), a tak si kúpite onú polievku. Ak bude mať viac peňazí spolu s vami aj mnoho ďalších ľudí, ktorí si tak začnú hromadne kupovať polievky, odštartuje sa dlhý a zložitý proces zmeny štruktúry kapitálu. A tu prichádza na rad Hayekov trojuholník.
V tú chvíľu totiž začne rásť dopyt po instantných polievkach – maloobchodný predajcovia začnú od veľkoobchodov dopytovať väčšie množstvo polievok, veľkoobchodníci začnú dopytovať väčšie množstvo polievok v distribúcii, tí zas vo výrobách, ktoré začnú dopytovať viac prísad do polievok. Naopak dopyt po rožkoch klesol – maloobchodníci budú objednávať menšie množstvo rožkov od veľkoobchodov, tí zas od distribúcie a tak ďalej.
Vo výsledku hodnota vyrobených polievok vzrastie, kým hodnota vyrobených rožkov klesne.
Hayekov trojuholník - jednotlivé fázy výroby
Z obrázku vidíme, že najvzdialenejšie je spotrebiteľovi „ťažba surovín“, výstup z tejto fázy následne prechádza do spracovania … a tak ďalej. Medzitým však stále plynie čas.
Civilizačný rozvoj a akumulácie kapitálu
Rozvoj spoločnosti, teda proces civilizácie, stojí na dvoch základných pilieroch – na deľbe práce a akumuláciu kapitálu. Akumulácie kapitálu však neprebieha len v priestore, ale aj v čase. V čase prebieha akumulácia kapitálu tak, že ľudia sporia (na niečo), čím obmedzujú svojou terajší spotrebu.
Keď ľudia sporia a znižujú tak svoju súčasnú spotrebu, konečná hodnota vyrobených spotrebných statkov je nižšia. Zároveň sa však rozširujú zápožičné fondy, teda investori majú k dispozícii viac peňazí na investovanie, banky viac požičiavajú. Rozširujú sa investície do kapitálovo náročnejších fáz výroby, teda do tých, ktoré sú v našom trojuholníku
Hayekov trojuholník - zníženie časových preferencií
vzdialenejšej konečnej spotrebe, dochádza k inováciám. Trojuholník je plochý.
Tu je treba si uvedomiť, že celková hodnota výdavkov je rovnaká, mení sa len ich štruktúra. Skrze ceny trhový mechanizmus odovzdá informácie podnikateľom, ktorí tak zmenia štruktúru svojich investícií (dôjde k presunu výrobných faktorov) a štruktúra výroby sa tak prispôsobí zmenenej štruktúre dopytu.
Z toho vyplýva, že podnikatelia sú životne závislí na kvalite informácií, ktoré sú skrz ceny prenášané.
Zápožičné fondy
Čo ovplyvňuje to, koľko ľudia budú sporiť? Teda čo ovplyvňuje veľkosť zápôžičných fondov?
Hospodársky rast v Hayekovom trojuholníku
Je to úroková miera – teda vyššie zhodnotenie usporené peňazí. Čím väčšia je úroková miera, tým viac budú ľudia sporiť a zároveň obmedzovať svoju terajšie spotrebu, pretože ľudia budú mať z usporených peňazí väčší výnos. Rovnako to platí aj naopak – čím nižšia je úroková miera, tým menej budú ľudia sporiť, tým vyššia bude aktuálna spotreba. Avšak – ako sme ukázali vyššie – vyššia spotreba nevyhnutne nevedie k hospodárskemu rastu.
Keď ľudia totiž začnú viac sporiť a začne sa – ako ste mohli vidieť vyššie – investovať do nových štádií výroby, v čase to potom znamená, že v budúcnosti narastie množstvo ako kapitálových, tak aj spotrebných statkov. To je hospodársky rast.
Zdroj: Devian.cz
